Výklad Veľpiesne (3. časť) | Homílie 11 - 15

Svätý Gregor z Nyssy (335 – 394) nadväzuje na starobylú židovsko-kresťanskú tradíciu výkladu ľúbostného vzťahu Veľpiesne ako rozprávania o vzťahu Boha a jeho milovaného ľudu. Gregorovou osobitosťou je veľmi široké chápanie Božieho ľudu – je ním celá ľudská prirodzenosť, teda nielen každá ľudská duša, nielen cirkev, ale aj ľudstvo ako celok. Veľpieseň potom rozpráva o mnohých podobách ľudskej drámy.

Ľudská prirodzenosť, stvorená ako žiarivý Boží obraz, padla. Jej krása bola prikrytá temným odevom a ona zranená trpí odlúčením od Boha. Boh ju však tak miloval, že túto priepasť prekročil a stal sa človekom. Vďaka tomu môže človek v sebe znova obnoviť pôvodný Boží obraz, zbaviť sa temného plášťa a zažiariť v prvotnej nádhere. K tomu vedie dlhá a namáhavá cesta, ktorá sa volá cnostný život. Cnosťou sa duša približuje k Bohu, a čím je bližšie, tým je krajšia, tým lepšie odráža Boží obraz. To však platí aj o cirkvi a o celom ľudstve...